Čítanie protihráčov (4. časť): Card tells

Zahryznite sa s nami do problematiky poker tells. Po kratšej pauze sa na naše stránky vracia séria článkov venovaná živej hre, najmä pokrovej psychológii a body language.
 
Aj keď nepatrím k nadšencom komixových príbehov, vždy ma fascinovala myšlienka, že by som ovládal schopnosť poznať karty mojich protihráčov. Celú koncepciu predstavy o „supersile“ som zjednodušil a dnes sa pokúsim dokázať, že za pomoci správneho výkladu poker tells je možné odhadnúť silu súperovej kombinácie.
 
Poďme ale pekne po poriadku. Sme pred flopom, dealer práve dorozdával poslednú kartu. Čo by sme si mali všimnúť ako prvé? Keďže väčšina hráčov si pozerá karty okamžite a bez ohľadu na to, či sú na rade, pozorovaním môžeme zistiť, ktorí naši protihráči aj potom, ako spoznali obsah svojej ruky, prejavujú naďalej záujem o hru. Verte mi, že jeden dobre zameraný pohľad na stôl môže prezradiť, že traja či štyria hráči sa do boja o aktuálny pot určite zapájať nebudú. Na niektorých možno dokonca sledovať netrpezlivosť, kedy už konečne na nich príde rada, aby mohli ten „odpad“, čo im dealer opäť rozdal, zahodiť. Preto neustále zdôrazňujem, prečo je také dôležité pozerať si karty až keď sme na rade. Kým nepoznáme obsah našej ruky, pozorujeme stôl, aby sme nazbierali čo najviac informácií. Ak máme dostatok informácií, môžeme si vytvoriť predstavu o sile kariet našich protihráčov. Potom nepotrebujeme dostať prémiovú ruku na to, aby sme vyhrali pot. Postačuje nám pozícia, table image a správne načasovanie. Zo skúsenosti viem, že ak na súpera vyvíjame neustály tlak, vystavujeme ho ťažkým rozhodnutiam, kde je donútený len hádať, či je dostatočne dobrý alebo nie, začne pochybovať a niekde to nakoniec vzdá.
 
Súper však zahodí len vtedy, keď u neho prevládnu pochybnosti nad vlastnými inštinktívnymi rozhodnutiami. Preto každý príbeh, ktorý reprezentujeme, musí dávať zmysel, aby priniesol zamýšľaný výsledok. Čím viac informácií máme o kombináciách našich súperov, tým vierohodnejší príbeh dokážeme „porozprávať“. Na začiatok nám pomôže tell s názvom „Protecting a Hand“. Prezradím vám niečo, čo síce nie je žiadne tajomstvo, ale mnohí ho nevidia, aj keď sa naň pozerajú. Väčšina hráčov nevedome bráni dobré kombinácie starostlivejšie ako tie slabé. Aj keď tento tell sa vyskytuje prevažne u menej skúsených hráčov, nebude žiadnym prekvapením, ak ho spozorujete aj u tých skúsenejších. Ak teda súper prejavuje zvýšenú mieru záujmu o umiestnenie svojich kariet, a to prevažne tak, aby boli dobre chránené a pod jeho dohľadom, je pravdepodobnejšie, že si našiel kombináciu, ktorá zaujala jeho pozornosť. Ak sa naopak ku kartám správa ľahostajne, môžeme väčšinou pozorovať aj jeho nedočkavosť s ich zahodením alebo neprejavovanie záujmu o ich osud. Dôležité teda je, či si hráč bráni karty potom, ako ich uvidel. Miera ochrany sa môže v priebehu hry meniť s rastúcou silou jeho kombinácie. Veď čo si budeme hovoriť. Dobre trafený flop môže aj z totálneho nezmyslu urobiť nuts. Buďte však opatrní, pretože niektorí hráči si bránia každú kombináciu bez ohľadu na jej skutočnú silu, iní to zase využívajú proti vám a tvária sa, že kombináciu bránia, aby vás presvedčili o tom, že držia niečo naozaj silné. Nestretnete sa s tým však často, pretože väčšina hráčov nepovažuje spôsob bránenia kombinácie za niečo, čo je predmetom pozorovania. Preto, ak vás budú chcieť oklamať, zvolia taký spôsob, o ktorom si myslia, že im dáva najväčšiu šancu na úspech. Hráči väčšinou nechcú riskovať, že predstieraním bránenia kombinácie privedú súpera k nesprávnym záverom a ten sa nakoniec rozhodne opačne, ako by chceli.

Druhý relevantný tell je z kategórie Tells from actors – Weak means strong. Tento tell sa vyskytuje spoločne s predošlým, o ktorom sme hovorili vyššie. Ak sa hráč okrem bránenia svojej ruky zároveň snaží nepútať na seba pozornosť, najmä tým, že sa tvári nezainteresovane (najmä odvracia svoj pohľad od stola), je pravdepodobnejšie, že drží veľmi silnú kombináciu. Hráč sa snaží nepôsobiť ako hrozba a svojou predstieranou nezaujatosťou vylákať od súperov čo najväčšie množstvo žetónov.

Zaujímavou pre naše potreby je aj problematika „Double-check“ alebo druhého pozretia si kariet. Hráči si druhýkrát pozerajú karty z rôznych dôvodov. Ak hráč už vsadil a pod hrozbou dorovnania sa znovu pozrie na svoje karty a následne pokračuje v „zízaní“ na ne , je veľmi pravdepodobné, že je slabý alebo bluffuje. V tomto prípade ide o hraný prejav, ktorým sa nám súper snaží naznačiť, že „študuje“ svoju silnú ruku. Je nevyhnutné poznamenať, že v nasledujúcom výklade sa chceme zamerať na druhé pozretie si kariet, ktoré je prirodzené a inštinktívne. V takom prípade sa protihráč na svoje karty druhýkrát pozrie len na okamih nevyhnutný k tomu, aby zistil, čo zabudol. Následne zväčša bráni svoju kombináciu a svoj pohľad odvráti od diania na stole. Ak hráč neuvidí to, čo hľadal, zvyčajne zostane „zízať“ na svoje karty akoby tam niečo hľadal. V takom prípade môžeme usúdiť, že náš súper je slabý.

Ak sa hráč druhýkrát pozrie na svoje karty a následne odvráti svoj pohľad od stola, je namieste položiť si otázku „Čo tam náš protihráč hľadal?“. Ak sa objaví jednofarebný flop alebo sa farba skompletizuje na turne, je veľmi pravdepodobné, že sa hráč potreboval presvedčiť o tom, či má aspoň jednu kartu v danej farbe. Tento tell je veľmi dôležitý, pretože nám poskytuje informáciu, že náš súper zatiaľ flush nemá. Ak totiž držíme suited ruku, podvedome si to pamätáme. Môžeme teda pokračovať v agresívnom prejave a nášmu súperovi pokus o skompletizovanie farby o niečo viac predražiť. V prípade, že farba nedorazí, nebude treba veľa snahy, aby sme ho donútili zahodiť.

Hráči si podvedome pamätajú skôr aké karty držia, menej už to, aké majú ich karty farby. Preto, ak sa hráč pozrie druhýkrát na svoje karty, nie je pravdepodobné, že má napríklad dva páry, trips alebo set, pretože by si to pamätal a nemusel sa znovu pozrieť (uvedené je do istej miery problematické v prípade hráčov, ktorí sa púšťajú do hry aj s kombináciami ako napríklad K-7s a podobne, pretože si často pamätajú len to, že majú suited kráľa, no nie, akú majú druhú kartu. Preto, ak prídu na flop dve sedmičky, je možné, že sa súper musí druhýkrát pozrieť, aby sa uistil, že popri kráľovi drží naozaj aj sedmičku). Samozrejme sa môže stať aj situácia, kedy hráč na jednofarebnom flope trafí napríklad top pár a nuts flush draw, no potrebuje sa presvedčiť, či je jeho eso naozaj vo farbe. Nezabudnite, že hráči si svoju karty pozerajú druhýkrát vždy z nejakého dôvodu. Je na vás, aby ste prišli na to, z akého.

Na záver krátka poznámka na zamyslenie. Skúste si pri hre všimnúť, či si po jednom pozretí zapamätáte farby svojich kariet. Ak nie, skúste si vždy pri pozeraní si kariet v hlave povedať, aké karty v akej farbe držíte. Verte mi, vždy je pre vás výhodou, ak poznáte skutočný obsah svojej ruky.