WPT Shooting Stars – Kalifornia 2005 2.časť

1. deň Turnaja:

Ďalší deň som sa zobudil so zmiešanými pocitmi, so strašne veľa myšlienkami a znova ten pocit v žalúdku. Ale z nejakého dovodu som bol stále optimistický. Stále som si hovoril, že sú to ľudia ako všetci ostatní, urob čo možeš a hlavne sa snaž neurobiť si hanbu! Nehrozilo, že by som zniesol nejaké raňajky, stačili mi dve kávy a 5 cigariet! Prišli sme pred kasíno, včera sme si mysleli, že tu bolo rušno, ale zistili sme, že to bolo oproti dnešku nič.

Limuzíny zastavovali všade naokolo a pokrové hviezdy boli obklopené médiami. Cítil som sa ako v cirkuse a nie ako pri kartovom turnaji. Všetko to bolo neskutočné. Musel som sa uštípnuť do ruky, že či náhodou nesnívam. Vošiel som dnu a zaregistroval som sa na recepcii, kde som obdržal moje ID, stôl a číslo, moja priateľka mi dala pusu, popriala veľa šťastia a odišiel som hľadať svoje miesto. Do začiatku zostávalo len niekoľko minút a ja som sa začal neskutočne potiť a srdce mi začalo biť tak prudko, že som myslel, že dostanem infarkt!

Turnaj sme začali so žetónmi v hodnote 10 000 a blindy boli 25/50. Ale Erik (the Viking) nebol na svojom mieste a nikde v okoli ho nebolo vidieť, čo mi pripadalo divné. Začal som hrať veľmi opatrne, pozoroval a študoval som mojich oponentov pri stole a hľadal som ich slabé chvíľky, ťahy a zisťoval, ktorý je agresívny a ktorý pomalý hráč. Prešlo 40 minút a Erik sa objavil pri stole spolu s Danielom Negranu, obidvaja s úsmevom na tvári.

Sadli si každý ku svojmu stolu, Erik si sadol oproti a začal vysvetľovať, že on a Negreanu práve prileteli z L.A Classic turnaja, ktorý vyhral a odišiel s krásnym miliónom po tom, ako porazil Phila Iveyho, ktorý v tom čase sedel pri stole za mnou. Vtedy sa Phil postavil, dal si dole svoj Ipod, podišiel k Erikovi pogratuloval mu k víťazstvu a opýtal sa ho či si može od neho požičať nejaké drobné, lebo, že si zabudol svoju peňaženku v hoteli. Erik s tým nemal problem, opýtal sa ho, koľko potrebuje, vytiahol z vrecka peniaze, musel tam mať minimálne 10 000 dolárov, vybral zopár bankoviek a podal ich Philovi (vtedy som si pomyslel, ako asi táto skupina ľudí žije). Erik potom zakýval na čašníka a objednal si obrovské raňajky, spomenul som si na moje dve kávy a 5 cigariet a pomyslel som si, že ten človek musí byť ako skala. Hra sa ustálila po niekoľkých hodinách.

Asi po 5 hodinách som sa zrelaxoval ja a začal som hrať poriadny poker, mal som vtedy okolo 9000 žetónov a bol som veľmi trpezlivý. Na ruku som dostal ‘pocket aces (AA)’, blindy boli v tom čase 150/300 a ja som raisol na 1 000, dvaja hráči po mne zložili, Erik sa zastavil a pozeral na mňa 2 minúty vkuse a hľadal informáciu. Ja som tam sedel s mojimi slnečnými okuliarmi na očiach, vyzeral som veľmi vyrovnane, ale vo vnútri to vo mne vrelo, rozmýšĺal som, že musí mať dobre karty na ruke a ak áno, ako dostanem všetky jeho žetóny. Vtedy Erik povedal “raise” na 3 000 z jeho 10 000, hmmmmm len kľud, povedal som si, len mu nedaj nedaj nič vedieť, chvíľu som len tak sedel, robil rôzne grimasy, akože nie som veľmi nadšený, nakoniec som to iba dorovnal.

Na flop prišlo 3-Q-8, Erik zo mňa celý čas nespustil oči. Rozhodol som sa zahrať pred ním zjavne slabú stávku za 1 000 do 6 000 potu, dúfajúc, že ma raisne s viac ako polovicou jeho žetónov alebo aj all-in. Znova len tak chvíľu sedel a pozeral na mňa a na svoje karty a potom len tak drzo zavolal all-in! Bingo! Pomyslel som si, len aby nechytil tri Qs! Zložil som svoje okuliare, usmial som sa na neho a zavolal som all-in. Vtedy Erik na mňa pozrel trošku znepokojene, zatlieskal a povedal mi, že to bola pekná pasca.

Bol to pre mňa krasný pocit, dostať taký kompliment od takého skvelého hráča. Všetci pri stole vzali na vedomie celú hru, ďalšie karty boli K-4, vtedy moje sebavedomie stúplo o 200%, jediná škoda bola, že Erikovi zostalo 900 žetónov, takže som si nevzal $5000 bounty. Neskor po niekolkých hrách išiel all-in a ja som sa cítil zaviazaný ho zavolať s mojimi J-9, lebo som veril, že odmena patrila mne. Nakoniec ho zavolal aj iný hráč pri stole, prišiel flop a ten hráč išiel all-in s 12 000, takže som musel od toho odstúpiť (shit!). Obidvaja otočili karty, Erik mal A-10 a ďalší hráč 7-7 so 7 na flope. Erik skončil, správca prišiel s $5000 a podal ich hráčovi, ktorý mal 7-7. Erik mu podal ruku a zagratuloval, potom podal ruku mne a žartovne povedal, že by si mal ten chlapík podeliť odmenu so mnou. Potom ešte poprial veľa šťastia celému stolu a odišiel.

1. deň bol skoro na konci a ja som mal 28 500 žetónov.  Bol som stále v hre, ale emocionálne som bol vyčerpaný a myslel som si, že dnes budem spať ako zabitý. Samozrejme sa tak nestalo, nemohol som prestať rozmýšĺať nad kartami a situáciami, ktoré sa odohrali v ten deň a ani som sa nenazdal, alarm sa rozozvučal po celej izbe a mal som pred sebou 2. deň.

2. deň Turnaja:

Druhý deň začal veľmi dobre, zdvojnásobil som svoje žetóny hneď na začiatku s 8-8. Čas sa zdal ísť rýchlejšie ako v prvý deň turnaja, hráčov ubúdalo čoraz viac a ani som sa nenazdal o 6 hodín neskôr, zostalo v turnaji 88 hráčov zo 450. Ja som mal v tom čase 66 000 žetónov, čo nebolo veľa, všade naokolo boli hráči s obrovskými kôpkami pred sebou.

Presadili ma ku druhému stolu s troma profesionálmi vrátane ženskej šampiónky Jennifer Harman, Paul Dearden a eventuálny víťaz Johny Chang. Všetko išlo ako po masle, pozoroval som čoraz častejšie elektronickú tabuľu, ktorá oznamovala, koľko ľudí je stále v hre a výšku blindov, hrali sme dokopy 54,8 hodín, 45 miest bolo platených (45 do 32 vyhralo $15 000). Bol som blízko, keď sa mi to stalo!

Blindy boli 3/6k, dostal som na ruku A-Q suited. Navýšil som ante na 18 000 s troma hráčmi pred sebou, dvaja z nich karty zložili a posledný ma navýšil na 40 000. Hmmmm, pomyslel som si, to je ďalšich 22 000, aby som zistil či niečo chytím, niečoho som sa obával, ale aj tak som to zavolal, flop prišiel Q-K-6 (shit, K – karta, ktorú som nechcel vidieť), ja som iba checkol a moj opponent išiel hneď po svojich žetónoch, vtedy som vedel, že som pozadu,že má na ruke King, nechcene som karty zložil a ten hráč mi ukázal obe svoje karty K-K. Uau! Vydýchol som si. Zlá správa bola, že v turnaji bolo momentálne 49 hráčov, ja som mal iba dve kolá do blindov a žetónov tak akurát.

Vtedy akoby sa čas úplne zastavil. Mal som nutkanie zavolať all-in, keď som dostal na ruku slušné karty, ale musel som ich zložiť a zostať v turnaji čo najdlhšie, keďže som došiel tak ďaleko a Las Vegas čakalo! Aktívnych bolo v tom čase 5 stolov, ktoré boli veľmi blízko seba a hluk okolo nás bol čoraz silnejší. Ani som sa nenazdal a blindy som mal za sebou, skladal som všetko, čo mi prišlo na ruku, aby som v turnaji ostal. V tom sme počuli výkriky z ďalšieho stola a v hre ostalo 46 hráčov, ja som bol 6 kol pred ďalšími blindmi (my god, moje srdce bilo neukrutne rýchlo, začal som sa v duchu dokonca modliť ;)).

TV kamera a média boli všade okolo mňa, keďže som mal najmenej žetónov, čakajúc, že ja budem ďalší. 3 kolá do blindov, v tom sa strhol blázinec pri vedľajšom stole. Niekto vykríkol „All-in“! Chvíľu bolo ticho až kým Antonio Estenfari nezahlásil „Call“ (uau!). Hra sa zastavila pri každom stole, všetci hráči prišli ku stolu, aby zistili, čo sa stane ďalej! „Come on Antonio“! Zakričal som, lebo som vedel, že má viac žetónov ako jeho oponent. Gus Hansen, ktorý sedel u toho istého stola, sa postavil a začal poskakovať okolo stola celý bez seba. Antonio otočil Q-Q, jeho oponent A-K, na flop neprišlo nič, ani pre jedného (srdce som mal v gatiach, strach, že na turn alebo river uvidím A alebo K), BUM a turn karta bola Q!!!

V kasíne v tom momente vybuchol chaos, blesky fotoaparátov všetkých oslepovali. Dokázal som to! Bol som nenormálne šťastný, podišiel som ku Antoniovi, aby som mu poďakoval, podal som mu ruku, Antonio na mňa žmurkol a povedal, že mu dĺžim večeru, Gus stál vedľa nás a zasmial sa a ja som sa v tom momente cítil neuveriteľne. Všetci hráči sa vrátili na svoje miesta a pokračovalo sa ďalej. Vetšina pozorovateľov sa presunula k nášmu stolu a vďaka mojej priateľke všetci vedeli aj moje meno a začali mi gratulovať a podávať ruky (neuveriteľný pocit). Sadol som si na svoje miesto, kameraman prišiel ku mne a poprosil ma, aby som zdvihol svoje zvyšné žetóny a povedal „prvý na platenej pozícii!“

Krátko potom som dostal A-10, išiel all-in proti A-J a takto som z turnaja vypadol. Cítil som sa skvele, ten pocit, čo som dokázal na mojom prvom veľkom turnaji s najlepšími z najlepších, bol neopísateľný. Tá sláva trvala ešte nejaký čas. Opýtali sa ma či možu so mnou urobiť rýchle interview pre WPT poker corner (jedna z najvetších amerických pokrových relácii, vysielaná väčšinou iba v USA, UK) s krásnou Shanou (známa pokrová hráčka, ktorá sa preslávila prezentovaním tejto relácie) a potom s Card Player magazínom. Všetci mi podávali ruky a gratulovali a chceli sa so mnou rozprávať! Na chvíľu som sa cítil ako skutočná hviezda a skúsil som, aký to je pocit (neuveriteľná skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem!). Potom prišla ku mne Shana a podala mi $15 000 v 100dolárových bankovkách pred kamerami, pobozkala ma a popriala veľa šťastia mne a mojej priateľke. Vtedy som sa k nej otočil a povedal:“VEGAS, BABY!“
Po necelých dvoch hodinách sme odišli do hotela, rezervovali sme si letenky zo San Jose do Las Vegas, ale to už je iný príbeh!!!